Pôvod, vznik:Berber pochádza zo severnej Afriky, z Maroka, Alžírska a Tuniska. Pravdepodobne je potomkom starovekých numidských koní, ktorí sedlali už Kartagovia. Tieto púštne kone neboli potomkami divokých predkov, ktorí podľa niektorých odborníkov prešli z Pyrenejského polostrova v predhistorických časoch, ale zmesí domácich koní z Egypta, Feničania, Grécka a snáď aj zo Španielska, odkiaľ prišli na konci staroveku s Vandalmi. Od 8. storočí nl sa krížili s Arabmi, ale napriek tomu si uchovali pôvodné znaky. Vyvážali sa do západnej Európy a stali sa predkov koní andalúzskych.
Vzhľad: Mimoriadne skromný a odolný berber má úzku lebku s výrazným klabonosá, pomerne krátky, silný krk, veľmi silný chrbát s mierne vyvýšeným krížom, strmou zadok a nízko nasadený chvost. Ploché pliecka sú niekedy aj strmé, ale pohyb je predsa dobrý. Originálny horský typ, používaný elitnou spahijskou jazdou, meria v kohútiku 145-155 cm, pobrežné araboberber je 155-165 cm vysoký. Hrudník býva dostatočne hlboký, nohy dlhé a silné, aj keď nie vždy bezvadné, sponka bývajú strmé. Holeň má obvod 18-52 cm. Pôvodne boli Berberi vraníci, tmavý hnedáci alebo hnedáci, po prikrížení arabov sa objavili aj bělouši. Berber je veľmi rýchly a vytrvalý, má dobrú, učenlivý charakter a je ovládateľný, odvážny a tvrdý. Je to typický kôň púštnych a horských kočovníkov, a preto dokáže žiť z nepatrného množstva málo hodnotné krmivo a pritom celý deň chodiť pod sedlom. Výborne znáša vedro, nevadí mu streľba ani hluk a má lepší orientačný zmysel ako iní kone. Je vytrvalý v ťažkom teréne.