Fjordský kôň
28. 12. 2009
Pôvod, vznik: Tento pôvodný škandinávsky kôň sa považuje za potomka TARPAN. Hlavným centrom jeho chovu je západná časť Nórska, význačné najmä fjordy, podľa ktorých kôň dostal meno. Toto starobylé plemeno chovali už Vikingovia ako vojnové kone, ktorého obrazy sa zachovali aj na runových kameňoch. S Vikingmi sa dostal do Veľkej Británie aj na Island a značne ovplyvnil tamojšie plemená. Dodnes je obľúbený v západnej Európe.
Vzhľad: Je to nezameniteľný druh, pomerne ušľachtilejší ako iné severné kone, má úhľadnú širokú hlavu s rovným profilom a malými ušami, len žuchvy sú príliš mohutné. Má obdĺžnikový formát, pri výške 132 až 145 cm je dlhý asi 140 až 150 cm. Má krátky svalnatý krk, Takmer neznateľný kohútik, zaoblený, dobre osvalený trup a široké prsia. Vynikajúce sú krátke silné nohy s dobre ideovými tvrdými kopytami. Typické je plavé sfarbenie s výrazným úhorím pruhom na chrbte a zebrovanie na nohách. Hriva a chvost sú v strednom páse čierne, po stranách biele, čo je výnimočný znak. Aby dvojfarebná hriva vynikla, pristrihuje sa stupňovito. Fjordský kôň je univerzálny pracovný kôň, skromný, silný a výkonný. Osvedčil sa v poľnohospodárstve a lesníctve, ako soumar aj v záprahu. Dobre chodí aj pod sedlom, hoci má trochu drobivý, nepríjemný chod. Je inteligentný a osvedčuje sa v súťažiach. Má odvahu a v ťažkom teréne vyniká obratnosťou a istým krokom. Užíva sa na zlepšenie pracovných schopností iných plemien. V ČSR bol krížený s huculom (tzv. fjordhucul) pre lesné práce. Teraz sa z Nórska hojne vyváža.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář