Pôvod, vznik: Považuje sa za potomka tundrovitých severských koní, ktorí na začiatku holocénu obývali nezaľadnené oblasti severnej Európy. Z týchto koní patrne vznikol dnes už vyhynutý čierny lofotský pony, ktorý kedysi obýval pobrežie Nórska. Ten sa snáď už pred 3000 rokmi dostal s nórskymi osadníkmi na Shetlandy a tam sa v drsných podmienkach premenil v najmenšieho a nejotužilejšího koníka na svete; jeho kostrové pozostatky sú známe z 6. storočia pred nl. Odtiaľ sa neskôr rozšíril do celého sveta.
Vzhľad: Shetlandský pony meria v kohútiku 81 až 102 cm. Nie veľmi ušľachtilá hlava má zpravidla rovný profil, krátky krk je vysoko nasadený, svalnatý, u žrebcov zdobený silným tukovým hrebeňom. I chrbát je krátky, bedrá sú veľmi svalnaté, chvost nízko nasadený. Krátke nohy sú silné, obvod predných holení býva 17 až 18 cm. Hlboká a široká hruď má nápadne veľký obvod, takže poník sa zdá byť ešte nižší. Je mohutný, kostnatý, veľmi zdravý a vytrvalý; k pomere k svojim rozmerom patrí k najsilnejším koňom. Má veľmi hustú hrivu a chvost, mohutnú hrivu a srsť v lete hladkú a tvrdú, v zime dlhú, s hustou podsadou. Býva najčastejšie čierny alebo čiernobielo alebo hnedobiely strakatý, ale bežní sú aj hnedáci a ryšiaci. Je dlhoveký, plodný a veľmi skromný. Jeho malé rozmery umožňujú využitie všade tam, kde veľkí kone neobstáli - v baniach, na vinohradoch a pod. Je bystrý, výkonný, aj keď trochu ťažšie ovládateľný. Slúžil ako nosič i jazdný kôň a osvedčil sa aj v ťahu. Je cirkusovou hviezdou a obľúbeným jazdeckým koňom pre deti.